Úsek zdravotnej starostlivosti - odborné články

Odborné texty.

ÚRAZ, PRACOVNÝ ÚRAZ a MKF
(PDF súbor k nahliadnutiu . . . )

1. Posudzovanie zdravotného stavu mladistvých a občanov so zdravotným postihnutím pred prijatím na štúdium a v procese prípravy na pracovné uplatnenie.

Medzi závažné posudkové problémy, ktoré musí všeobecný lekár pre deti a dorast vo svojej praxi riešiť, je problém kvality života zdravotne postihnutých detí a mladistvých. V populácii mládeže tvoria asi 20 %. V naprostej väčšine zostávajú pre zdravú verejnosť nepoznaní, pretože iba menšia časť z nich je nápadná deformáciou svojho vzhľadu alebo spôsobmi chovania i riešenia rôznych životných situácii a úkonov.

Pojem zmenená pracovná schopnosť (ZPS) vyjadruje skutočnosť, že určitý zdravotný stav môže znamenať obmedzenie pracovných činnosti a povolaní, súčasne však znamená, že sa môže primerane svojmu zdravotnému stavu uplatniť v pracovnom procese.

Mladiství s poškodením zdravia sa dostávajú do situácií, do ktorých sa ich zdraví rovesníci dostávajú len výnimočne. Niekedy sú pre svoju chorobu rozmaznávaní a híčkaní rodinou a okolím. Narážajú na nepochopenie až krutosť svojich vrstovníkov a okolia. Môžu naraziť na nepochopenie pedagógov, ktorí vyžadujú necitlivo plnenie povinností. Psychika je vždy ovplyvňovaná medicínskymi znalosťami z opakovaných pobytov v nemocnici a častých návštev lekára. Osobnosť dlhodobo chorých je ťažšie ovplyvniteľná ako u zdravých. Vývoj prebieha odlišne po telesnej i duševnej stránke. Spoznali úzkosť, ktorú ich zdraví vrstovníci nikdy nepoznali. Sú sociálne retardovaní jednak chorobou, jednak preto, že nemajú toľko príležitosti k získaniu sociálnych skúseností, ako ich zdraví vrstovníci. Musia si často vybrať povolanie, ktoré by si ako zdraví nikdy neboli vybrali. Rozhodujúci, pre zaradenie do prípravy na pracovné uplatnenie, je u zdravotne postihnutých mladistvých rozsah zachovania pracovného potenciálu. Vo väčšine prípadov umožňuje prípravu v systéme riadnych stredných škôl. Posudzovanie je vždy prísne individuálne a vyžaduje úzku spoluprácu všetkých zainteresovaných odborníkov.

Poradňa pre výber povolania

Spôsobilosť a predpoklady pre zvládnutie prípravy na príslušné profesie sa v Inštitúte u uchádzačov vo veku od 15 do 45 rokov zisťujú v poradni pre voľbu povolania. Jej členmi sú: riaditeľ SOŠ, vedúci lekár IPR, psychológ, špeciálny pedagóg, rehabilitačný pracovník (fyzioterapeut), pracovník referátu sociálnej práce, majster PV a zástupca pre výchovu mimo vyučovania. O prijatí do prípravy na pracovné uplatnenie v v SOŠ rozhoduje riaditeľ SOŠ

Každý uchádzač sa posudzuje osobitne a individuálne. Nedá sa postupovať podľa šablóny. Vo všeobecnosti posudok robí všeobecný lekár pre deti a dorast, dorastový lekár, resp. iný lekár v spolupráci s odbornými lekármi, psychológmi, sociológmi a pedagógmi.

Zvlášť citlivá je oblasť posudzovania spôsobilosti u mladistvých a dospelých jedincov s poškodením zdravia. Správna koordinácia a tímová práca má značný vplyv na medicínsko posudkový záver pri voľbe povolania, ktorej má predchádzať cielená profesionálna výchova a vhodné ovplyvnenie profesionálnej orientácie.

Cieľom je posúdiť uchádzača komplexne po stránke zdravotnej, psychickej, pedagogickej a sociálnej. Na základe záverov týchto posudkov navrhnúť vhodné povolanie, štúdium, alebo prácu a odporučiť na základe daných možností viac vhodných povolaní a opatrení s podobnými nárokmi.

Pri zaraďovaní dospelého z pohľadu jeho posúdenia ku zaradeniu do pracovného procesu máme pred sebou plne vyvinutého jedinca s určitým zdravotným profilom, ktorý ma vykonávať prácu, vplyv ktorej na zdravie poznáme a môžeme si ho stále overovať.

V celkom odlišnej pozícii sú členovia poradne pre výber povolania, ktorí sa majú spoločne vyjadriť ku spôsobilosti resp. nespôsobilosti ku zvolenému povolaniu u uchádzača, ktorý ukončil základnú školu a je vo veku, kedy jeho psychický a fyzický vývoj nie je ukončený.

Ďalšou významnou odlišnosťou od dospelého je aj to, že posudzujeme schopnosť uchádzača k povolaniu, ktoré bude vykonávať o niekoľko rokov. Pri posudzovaní musíme počítať aj s tým, že vývoj mladistvého prebieha nielen po stránke anatomickej, fyziologickej a psychickej, ale jeho zdravotný stav sa vyvíja primerane aj chorobám, ktoré prekonal už v detstve a na základe chorôb, ktoré prekonáva v dobe prípravy na povolanie.

Posudzovanie pri výbere povolania a pri zaraďovaní do práce je obtiažne aj preto, že na rozdiel od ostatných vekových skupín posudzujeme zdravotne postihnutého mladého, často nevyzretého človeka, ktorý ešte nikde nepracoval a ktorý má často len povrchnú predstavu o tom čo by chcel robiť.

U mladistvých zdravotne postihnutých je preto tiež celkom iný pohľad pri posudzovaní základných hľadísk pracovného potenciálu a nárokov povolania:

  1. Pohľad klinickej primeranosti - to čo mladiství smie, čo pre neho nie je klinicky kontraindikované. Toto hľadisko sa často v praxi preceňuje ale i podceňuje. Je známe, že niektoré detské ochorenia sa môžu vyliečiť ad integrum, že adaptačné a kompenzačné mechanizmy u mladistvých sú lepšie než u dospelých.
  2. Pohľad technickej primeranosti - čo mladistvý môže, na čo stačí. Je jasné, že farboslepý nemôže pracovať tam, kde sa využíva farebná signalizácia.
  3. Pohľad kvalifikácie čo mladiství vie. Dnes aj v dospelosti sa ľudia rekvalifikujú. U dospelých táto skutočnosť má často limitujúci charakter. Tento pohľad u mladistvého má iný rozmer. U mladistvého musíme z profesionálneho hľadiska rozvíjať jeho vedomosti v čo najširšom rozsahu. Súčasne musíme skúmať na čo má talent, schopnosti a v tomto smere mladistvého rozvíjať.
  4. Pohľad subjektívneho vzťahu k práci - čo mladiství robiť chce. Tento faktor u dospelých má podstatne menší význam ako u mladistvých. U týchto je potrebné túto skutočnosť do určitej miery rešpektovať a pri začleňovaní do prípravy na povolanie sa čo najviac priblížiť k tomu, čo jedinec robiť chce. Je ale potrebné pristupovať k odporúčaniu povolania veľmi individuálne. Predovšetkým zvažovať jeho zdravotný stav. Nie je možné napr. odporúčať na povolanie pekár, mlynár, resp. povolania, kde prichádza do styku s potravinovými alergénmi u pacienta trpiaceho sennou nádchou, astmou, ale aj u pacienta, kde je dedičná zaťaľ na takéto ochorenia.

U zdravotne postihnutého máme za úlohu v prvom rade vytvoriť aktívne predpoklady, reálnu možnosť a najvhodnejšiu dostupnosť k získaniu odbornosti pre uplatnenie sa a realizáciu v pracovnom procese. Preto je potrebné nielen zodpovedajúce posúdenie jeho aptability ale aj kontinuálna zdravotná starostlivosť v priebehu prípravy na povolanie.

Dokumentácia pre posúdenie v poradni pre výber povolania.

Pred pozvaním do poradne pre výber povolania je uchádzač povinný zaslať žiadosť o štúdium v učebnom alebo študijnom odbore, životopis, psychologické vyšetrenie, vysvedčenie z deviatej alebo z ôsmej triedy ZŠ, odborný lekársky nález s odporučením štúdia v Inštitúte a k nahliadnutiu zdravotnú dokumentáciu alebo výpis zo zdravotnej dokumentácie. Po jej preštudovaní sociálnou pracovníčkou, vedúcim lekárom a psychológom je podľa rozhodnutia vedúceho lekára zaslaný uchádzačovi dotazník o mobilite a sebaobslužných návykoch.

Diagnostický pobyt.

Inštitút má celoslovenskú pôsobnosť. Diagnostický pobyt v inštitúte trvá 5 dní, počas ktorého je uchádzačovi poskytnuté stravovanie za úhradu a bezplatné ubytovanie. Uchádzač je vyšetrený vedúcim lekárom - internistom, následne ortopédom, neurológom a rehabilitačným lekárom, ktorí sa vyjadrujú k zaradeniu do učebného alebo študijného odboru.

Vyšetrenie fyzioterapeutom.

Fyzioterapeutky v rámci kineziologického rozboru všeobecnej pracovnej schopnosti pre ergodiagnostické hodnotenie kompletne vyšetria manuálnu zručnosť, hrubú a jemnú motoriku, pri testovaní sledujú rýchlosť, dôslednosť, obratnosť, istotu, porozumie práce, vynaliezavosť a záujem o činnosť. Ďalej sledujú sprievodné javy pri testovaní ako je bolesť, záchvat, únava postihnutej HK, celková únava, prístup k testovaniu, zvýraznenie tremoru, mimiky, balbuties, neprimerané vegetatívne reakcie, nedočujnosť, hluchota, používanie okuliarov, potrebu kompenzácie sklami.

Testovanie sa vykonáva v disciplínach: rysovanie, strihanie, rezanie, šitie, pilovanie, brúsenie brúsnym papierom, skrutkovanie, klincovanie, vinutie pružín, čistenie drôtu. V závere uvedú rozsah telesného postihnutia v oblasti hrubej motoriky a jemnej motoriky, navrhnú najvhodnejší učebný alebo študijný odbor, odporučia ergoterapiu, navrhnú úpravu pracovného miesta (školské lavice, pracovisko na odbornej výchove), zhodnotia funkčnosť ortopedickej pomôcky, a navrhnú liečebnú rehabilitáciu.

Psychologické vyšetrenie

V rámci poradne pre voľbu povolania vykonávajú odborní pracovníci psychologického úseku komplexné psychologické vyšetrenie uchádzačov. Cieľom týchto vyšetrení je čo najúplnejšie poznanie výkonovej kapacity uchádzača, jeho osobnostných vlastností a charakteristík, jeho predností i nedostatkov s cieľom optimálneho zaradenia uchádzača na pracovné uplatnenie v učebných, resp. v študijných odboroch.

Pri hodnotení úrovne inteligencie sa obvykle skúma zvládnutie požiadavok každodenného života vzhľadom k veku a k sociokultúrnemu prostrediu. Zvládanie môže byť ovplyvnené rôznymi faktormi vrátane výchovy, motivácie, osobnostných charakteristík, sociálnych a profesijných možností a všeobecných zdravotných podmienok. Preto by poznatky o inteligencii jednotlivca mali byť doplnené informáciami o jeho prispôsobení vonkajším podmienkam. Podkladom sú závery z pedagogicko - psychologických poradní ako závery pozorovaní špeciálnych pedagógov na úseku výchovy mimo vyučovania. Pri stanovení spôsobilosti pre výkon určitej profesie sa venuje pozornosť najmä priemernej a zníženej úrovni inteligencie (vymedzenej pomocou inteligenčného kvocientu získaného individuálnou administráciou štandardného inteligenčného testu). Jednotlivci s úrovňou inteligencie od 70 po 84 bodov (t.j. v pásme subnormy) sú schopní plnohodnotného sociálneho i ekonomického života, kde úspešne zvládajú povolania s menšími psychickými nárokmi. O určitom profesijnom zaťažení možno uvažovať aj u ľudí s ľahkou a stredne ťažkou mentálnou retardáciou. Definitívne závery o ich možnom profesijnom uplatnení sa vyslovujú až po detailnom vyšetrení, keď sa popri inteligencii do úvahy berie nielen úroveň kognitívnych schopností (presnosť percepcie, koncentrácia pozornosti, úroveň pyschomotoriky, krátkodobej i dlhodobej pamäti, kvalitatívnych i kvantitatívnych pochodoch myslenia), ale aj vlastnosti osobnosti (zodpovednosť, vytrvalosť, spoľahlivosť svedomitosť, kooperatívnosť, sebakontrola a pod.)

Pre prijatie na štúdium v Inštitúte je kontraindikovaná mentálna retardácia a všetky akútne a dekompenzované psychiatrické ochorenia. Pri zistení uvedených skutočností je odporučené štúdium v inom odbornom zariadení.

Špeciálno-pedagogické vyšetrenie.

Špeciálny pedagóg zabezpečí preskúšanie vedomostnej úrovne formou písomného testu z rozsahu učiva základnej školy a to z matematiky a slovenského jazyka.

Talentové skúšky sa vykonávajú pod vedením majstrov odbornej výchovy v jednotlivých dielňach a salónoch.

Prípravná trieda.

Pri zistení závažných nedostatkov z učiva základnej školy, pri poruchách hrubej alebo jemnej motoriky ako aj pre žiakov, ktorí nemajú ukončený 9. ročník základnej školy, je možné zaradenie do prípravnej triedy a následne v priebehu roka nové posúdenie v poradni pre výber povolania s možnosťou zaradenia do učebného alebo študijného odboru.

Pre jednotlivé učebné a študijné odbory sú spracované požiadavky na vedomostnú úroveň, manuálnu zručnosť, indikácie a kontraindikácie zdravotného stavu. Na prípravu na budúce povolanie sú prijímaní uchádzači nielen s telesným postihnutím, vo väčšine prípadov sa jedná o kombinované postihnutia, telesné, zrakové, sluchové, ťažké vrodené choroby, poúrazové a pooperačné stavy, detské mozgové obrny s rôznym stupňom postihnutia. Pre uchádzačov pripútaných na invalidný vozík je v celom objekte zabezpečený bezbariérový prístup.

Príprava na pracovné uplatnenie je závislá od predchádzajúcich pracovných a životných skúseností uchádzača a prebieha spravidla v trvaní troch mesiacov až troch rokov, podľa potreby i dlhšie, ako to vyžadujú zdravotné dôvody.

 

2. Posudzovanie zdravotného stavu občanov so zdravotným postihnutím v Centre sociálnej a pracovnej rehabilitácie - Ergodiagnostika.

Vstupné vyšetrenia klientov a fyzické zisťovanie zostatkového pracovného potenciálu.

Vstupné vyšetrenie klienta lekárom obsahuje osobnú a rodinnú anamnézu, aktuálne ochorenie, vychádza z odborných lekárskych nálezov predložených klientom. V rámci osobnej anamnézy sa pýta na základnú diagnózu, sprievodné diagnózy, typ zranenia v prípade úrazu, operácie a následnú medikamentóznu, rehabilitačnú a kúpeľnú liečbu. Anamnéza je doplnená dotazníkom k celkovému zdravotnému stavu, účelom ktorého je skríning rizikových faktorov pred vlastným fyzickým testovaním. Pre posúdenie možnosti fyzického testovania je dôkladné vyplnenie testu bolesti za posledných 7 dní pred vlastným testovaním. Klient zároveň vyplní test subjektívne posúdenie fyzických schopností, ktorý obsahuje 50 obrázkov pracovných činností.

Pri vlastnom fyzickom vyšetrení sa lekár zameria na vyšetrenie kardiopulmonálneho systému, tlaku krvi, srdcovej frekvencie, hmotnosti, výšky, teploty, držania tela, koordinácie, prítomnosti opuchov, atrofie a svalových kŕčov. Na základe fyzického vyšetrenia lekárom a muskuloskeletárneho vyšetrenia fyzioterapeutom, ktoré vymedzuje oblasti potenciálnych funkčných obmedzení a identifikuje potenciálne kontraindikácie testovania, lekár rozhodne o úplnom fyzickom testovaní alebo o testovaní len vybratých úkonov.

Fyzické zisťovanie zostatkového pracovného potenciálu - Ergodiagnostika

Úplné testovanie má dvojdňovú štruktúru v rozsahu 18 druhov úkonov.

Dvíhanie - podlaha do výšky pása, výška pása nad výšku hlavy, horizontálne dvíhanie, tlačenie, ťahanie, nosenie pravou rukou, ľavou rukou, pred sebou (obojručne), práca nad hlavou, predklon, rotačné pohyby trupu, kľak, podrep, drepy, uchopenie (sila ruky), koordinácia ruky, sed, stoj, chôdza, stúpanie po schodoch, šplhanie po rebríku, rovnováha. Celé fyzické testovanie je vykonávané pod vedením fyzioterapeuta, ktorý v tomto procese má rozhodujúce postavenie. Pri testovaní je prítomný pracovný rehabilitačný-technický poradca a v prípade potreby aj lekár. Pri posudzovaní sa dbá predovšetkým na bezpečnosť a zdravie klienta. Pri testovaní je veľmi dôležité, aby klient pracoval naplno. Počas celého priebehu posudzovania sa meria klientovi srdcová frekvencia. Pokojová srdcová frekvencia sa musí dosiahnuť pred každou ďalšou funkčnou aktivitou. Ak klient uvedie, že nevládze ďalšie posudzovanie sa nekoná.

Zhodnotenie výsledkov testovania.

Na záver testovania klient opakovane vyplní test bolesti a test subjektívne posúdenie fyzických schopností. Pri tímovom hodnotení klienta má lekár rozhodujúce slovo.

V záverečnej správe je podrobne posúdený zostatkový pracovný potenciál na základe jednotlivých výkonov pri testovaní s odhadom zaťažiteľnosti pri 8 hodinovej pracovnej dobe. Zároveň sú vylúčené činnosti a práca, ktorú klient nemôže vykonávať. Podľa výsledkov testovania je klientovi navrhnutý možný návrat do pracovného procesu, pracovná rehabilitácia alebo pokračovanie v liečebnej rehabilitácii.

Medzinárodná klasifikácia funkčnej schopnosti, dizability a zdravia (MKF).

Ako prvý na Slovensku v diagnostikom a rehabilitačnom procese zavádzame medzinárodnú klasifikáciu funkčnej schopnosti, dizability a zdravia (MKF), ktorá nám umožňuje podrobne charakterizovať daný chorobný stav alebo stav zdravotného postihnutia a umožňuje v dlhodobom rehabilitačnom programe hodnotiť predovšetkým úpravu postihnutých funkcií a využiť takzvané rezervné funkcie postihnutého systému. MKF bude mať v blízkej budúcnosti veľký dopad v oblasti súčasnej medicíny a rehabilitačnej medicíny špeciálne. Pokiaľ sa podarí zaviesť citovanú klasifikáciu do týchto oblastí, zlepší sa východisková situácia pre činnosť revíznych a posudkových lekárov pracujúcich v sociálnej poisťovni pri posudzovaní dôchodkov a v úradoch práce sociálnych vecí a rodiny pri posudzovaní kompenzácií ťažko zdravotne postihnutým osobám.

MKF predstavuje vo svojej podstate základ pre posudzovanie chronicky chorého a zdravotne postihnutého jedinca s prihliadnutím na aktuálnu klinickú diagnózu. Umožňuje zaregistrovať zmeny funkcie pri trvajúcom ochorení a aktuálne možnosti jeho začlenenia do spoločenského a pracovného prostredia s prihliadnutím na spektrum možných pracovných a spoločenských aktivít a na ekosystém príslušného jedinca, charakterizovaný enviromentálnymi faktormi. V tomto smere je MKF využiteľná v Centre sociálnej a pracovnej rehabilitácie v plnom rozsahu. Predstavuje určitú pomôcku, využiteľnú aj pre porovnávanie v medzinárodných snahách o zlepšenie dlhodobej starostlivosti o chronicky chorých a zdravotne postihnutých jedincov, ktorých počet sa v celom svete sústavne zvyšuje.

 

 

Dnes je


MENU:

Pracovná doba

Fotogaléria

Spolupracujúce zariadenia

Odborné články

Kontakty

 

 
 

Dokumenty:

Správa o výchovno-vzdelávacej činnosti, jej výsledkoch a podmienkach Strednej odbornej školy pre žiakov s telesným postihnutím, so sídlom na Mokrohájskej ceste 1 v Bratislave (ďalej SOŠ pre ŽTP) za školský rok 2013/2014

Výročná správa Inštitútu pre pracovnú rehabilitáciu občanov so zdravotným postihnutím za rok 2014

Výročná správa Inštitútu pre pracovnú rehabilitáciu občanov so zdravotným postihnutím za rok 2013

Poskytovanie informácií podľa zákona č. 211/2000 Z. z. . . . o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií)

KONTRAKT - MPSVR SR: Objem prostriedkov určených na vykonávanie prípravy na pracovné uplatnenie občanov so zdravotným postihnutím . . .

Organizačná štruktúra IPR . . .

ORGANIZAČNÝ PORIADOK IPR . . .

Valid HTML 4.01 Transitional