Názov a adresa školy |
Stredná
odborná
škola pre
žiakov s telesným
postihnutím
Mokrohájska 1, 842 40
Bratislava |
|
Názov školského vzdelávacieho programu |
KNIHÁR |
|
Kód a názov ŠVP |
64 Ekonomika
a organizácia, obchod a služby |
|
Kód a názov učebného odboru |
6453 2 00 knihár |
|
Stupeň vzdelania |
stredné odborné
vzdelanie – ISCED 3C |
|
Dĺžka štúdia |
3 roky |
|
Forma štúdia |
denná |
Stredná odborná škola pre žiakov s telesným postihnutím v Bratislave
považuje vnútorný systém kontroly a hodnotenia žiakov za veľmi
významnú kategóriu celého procesu. Naším cieľom je poskytovať
žiakovi spätnú väzbu, prostredníctvom ktorej získava informácie
o tom, ako danú problematiku zvláda, ako dokáže zaobchádzať s tým,
čo sa naučil, v čom sa zlepšil a v čom má ešte nedostatky.
Hodnotenie žiaka vychádza z jasne stanovených cieľov a konkrétnych
kritérií, ktorými sa dá jeho výkon zmerať. Preto neoddeliteľnou
súčasťou hodnotenia musí byť aj konkrétne odporúčanie alebo rada,
ako má žiak ďalej postupovať, aby svoje nedostatky odstránil.
Kontrolu vyučovacieho procesu budeme orientovať na skúšanie
a hodnotenie žiakov.
Skúšanie
Počas skúšania budeme
preverovať, čo žiak vie a čo nevie, alebo čo má vedieť, ako sa má
zlepšiť v porovnaní sám so sebou alebo s kolektívom – zisťujeme
stupeň dosiahnutia cieľov vyučovacieho procesu. Pri skúšaní
využijeme širokú škálu rôznych spôsobov a postupov – individuálne,
frontálne, skupinovo, priebežne alebo súhrne po ukončení tematického
celku alebo na konci školského roka, ústne, písomne (didaktické
testy, písomné cvičenia a úlohy, projekty, a pod.). Skúšaním budeme
preverovať výkon žiaka z hľadiska jeho relatívneho výkonu (porovnáme
výkon žiaka s výkonmi ostatných žiakov) alebo individuálneho výkonu
(porovnáme jeho súčasný výkon s jeho prechádzajúcim výkonom). Pri
každom skúšaní budeme preverovať výkon žiaka na základe jeho
výkonového štandardu, ktorý je formulovaný v učebných osnovách
každého vyučovacieho predmetu ako vzdelávací výstup. Dôležitou
súčasťou skúšania je aj formatívne hodnotenie, ktoré považujeme za
významnú súčasť motivácie žiaka do jeho ďalšej práce, za súčasť
spätnej väzby medzi učiteľom a žiakom.
Hodnotenie
Cieľom hodnotenia žiaka v škole je poskytnúť žiakovi a jeho
rodičom spätnú väzbu o tom, ako žiak zvládol danú problematiku,
v čom má nedostatky a kde má rezervy. Súčasťou hodnotenia je tiež
povzbudenie do ďalšej práce, návod, ako postupovať pri odstraňovaní
nedostatkov. Hodnotenie žiakov budeme vyjadrovať rôznymi formami:
slovom, číslom, známkou. V rámci hodnotenia budeme preverovať
výsledky činnosti žiakov podľa určených kritérií. Niektoré kritériá
budú všeobecne platné pre všetky predmety, špecifické výkony žiakov
budú hodnotené podľa stanovených kritérií hodnotenia.
Neoddeliteľnou súčasťou hodnotenia žiaka je aj jeho správanie,
prístup a postoje. Hodnotenie nikdy nesmie viesť k znižovaniu
dôstojnosti, sebadôvery a sebaúcty žiaka.
10.1 Pravidlá hodnotenia žiakov
Počas štúdia hodnotíme všetky očakávané vzdelávacie
výstupy, ktoré sú formulované výkonovými štandardmi v učebných
osnovách každého vyučovacieho predmetu. Ku každému vzdelávaciemu
výstupu vymedzujeme kritériá hodnotenia, učebné zdroje,
medzipredmetové vzťahy a metódy a prostriedky hodnotenia, ktoré sú
v súlade s cieľmi vyučovacieho predmetu a jeho výchovnými
a vzdelávacími stratégiami. Tým zabezpečíme komplexnosť vedomostí
a ich aplikáciu.
Nasledujúce pravidlá sú platné pre celé obdobie
vzdelávania žiaka a sú v súlade so spoločenskými výchovnými
a vzdelávacími stratégiami na úrovni školy:
1.
Hodnotenie zameriavame a formulujeme pozitívne.
2.
Žiak sa hodnotí podľa miery splnenia daných kritérií.
3.
Známka z vyučovacieho predmetu nezahŕňa hodnotenie správania žiaka.
4.
Vyučujúci klasifikujú iba prebrané a precvičené učivo.
5.
Žiak má dostatok času na učenie, precvičovanie a upevnenie učiva.
6.
Podklady pre hodnotenie a klasifikáciu získava vyučujúci hlavne:
sledovaním výkonov a pripravenosti žiaka na vyučovanie, rôznymi
druhmi písomných prác, analýzou výsledkov rôznych činnosti žiakov,
konzultáciami s ostatnými vyučujúcimi a podľa potreby
s psychologickými a sociálnymi pracovníkmi.
7.
Pri klasifikácii používa vyučujúci platnú klasifikačnú stupnicu.
8.
Výsledky žiakov posudzuje učiteľ objektívne.
9.
V predmete, v ktorom vyučujú viacerí učitelia, je výsledný stupeň
klasifikácie stanovený po vzájomnej dohode.
10.
Písomné práce sú žiakom oznámené vopred, aby mali dostatok času na
prípravu.
11.
Významným prvkom procesu učenia je práca s chybou.
Pri hodnotení žiakov počas jeho štúdia
jednotlivých predmetov sa podľa povahy predmetu zameriavame
predovšetkým na:
-
Hodnotenie vo vyučovacom predmete s prevahou teoretického
zamerania.
Hodnotíme hlavne ucelenosť, presnosť, trvalosť osvojenia
požadovaných poznatkov, kvalitu, rozsah získaných spôsobilostí,
schopnosť uplatňovať osvojené poznatky a zručnosti pri riešení
teoretických a najmä praktických úloh, pri výklade a hodnotení
spoločenských a prírodných javov a zákonitostí. Posudzuje sa kvalita
myslenia, jeho logika, samostatnosť a tvorivosť, aktivita v prístupe
k činnostiam, záujem o tieto činnosti a vzťah k týmto činnostiam,
výstižnosť a odborná jazyková správnosť ústneho a písomného prejavu,
kvalita výsledkov činností, osvojené metódy samostatného štúdia.
Pri hodnotení vzdelávacích výstupov sa budú používať
nasledovné všeobecné kritériá hodnotenia:
Žiak:
-
Uplatnil osvojené poznatky, fakty, pojmy, definície, zákonitostí,
vzťahy a zručnosti pri riešení teoretických a praktických úloh, pri
vysvetľovaní a hodnotení spoločenských a prírodných javov.
-
Preukázal kvalitu a rozsah získaných vedomostí vykonávať požadované
intelektuálne a motorické činnosti.
-
Prezentoval kvalitu myslenia, predovšetkým jeho logiku, samostatnosť
a tvorivosť.
-
Mal aktívny prístup, záujem a vzťah k daným činnostiam.
-
Preukázal presný, výstižný, odborný a jazykovo správny ústny
a písomný prejav.
-
Preukázal kvalitu výsledkov zadaných činností.
-
Si osvojil účinné metódy a formy štúdia.
-
Hodnotenie vo vyučovacom predmete s prevahou praktického
zamerania.
Hodnotí sa vzťah k práci, pracovnému kolektívu
a praktickým činnostiam, osvojenie praktických zručností a návykov,
ovládania účelných spôsobov práce, využívanie získaných teoretických
vedomostí v praktických činnostiach, aktivita, samostatnosť,
tvorivosť, iniciatíva v praktických činnostiach, kvalita výsledkov
činnosti, organizácia vlastnej práce a pracoviska, udržiavanie
poriadku na pracovisku, dodržiavanie predpisov a bezpečnosti
a ochrane zdravia pri práci, starostlivosť o životné prostredie,
hospodárne využívanie surovín, materiálov a energie.
Pri hodnotení vzdelávacích výstupov sa budú používať
nasledovné všeobecné kritériá hodnotenia:
Žiak:
-
Si osvojil praktické zručností a návyky a ich využitie.
-
Preukázal vzťah k práci, pracovnému kolektívu, pracovným činnostiam,
aktivitu, samostatnosť a tvorivosť.
-
Preukázal kvalitu výsledkov zadaných činností.
-
Zvládol efektívne spôsoby práce a organizáciu vlastnej práce ako aj
pracoviska, udržiaval na pracovisku poriadok.
-
Dodržiaval predpisy o BOZP a starostlivosť o životné prostredie.
-
Hospodárne využíval suroviny, materiál, energiu, prekonal prekážky
v práci.
-
Zvládol obsluhu a údržbu laboratórnych zariadení, používaných
prístrojov, nástrojov a náradia, prekonal prekážky v práci.
-
Hodnotenie vo vyučovacom predmete s prevahou výchovného
zamerania.
Hodnotíme hlavne tvorivosť a samostatnosť prejavu,
osvojenie potrebných vedomostí a zručností, ich tvorivú aplikáciu,
poznávanie zákonitostí daných činností a ich uplatňovanie vo
vlastnej činnosti, kvalitu prejavu, vzťah žiaka k činnostiam a jeho
záujem o tieto činnosti, estetické vnímanie, prístup k umeleckému
dielu a estetike spoločnosti, rešpekt k tradíciám, kultúrnemu
a historickému dedičstvu našej krajiny, aktívne zapojenie sa do
kultúrneho diania a športových akcií.
Pri hodnotení vzdelávacích výstupov sa budú používať nasledovné
všeobecné kritériá hodnotenia:
Žiak:
-
Preukázal tvorivosť a samostatnosť prejavu.
-
Si osvojil potrebné vedomostí, skúseností, činností a ich tvorivú
aplikáciu.
-
Prezentoval poznatky o zákonitostiach daných činností a uplatnil ich
vo vlastnej činnosti.
-
Preukázal kvalitu prejavu.
-
Preukázal vzťah a záujem o dané činnosti.
-
Prezentoval estetické vnímanie, svoj prístup k umeleckému dielu
a skomentoval estetické reakcie spoločnosti.
Súčasťou hodnotenia má byť aj sebahodnotenie
žiakov, ich schopnosť posúdiť svoju vlastnú prácu, vynaložené
úsilie, osobné možnosti a rezervy. Sebahodnotenie budeme orientovať
na rozvoj kľúčových kompetencií a na očakávané vzdelávacie výstupy
v danom vyučovacom predmete.
Hodnotíme nasledovné:
-
Prácu v škole:
pripravenosť na vyučovanie, aktívne zapojenie sa do výučby,
prezentácia vedomosti, zručnosti a kompetencii.
-
Vzdelávacie výstupy:
podľa kritérií hodnotenia
-
Domácu prípravu:
formálne a podľa kritérií hodnotenia.
-
Práce žiakov:
didaktické testy, písomné práce, úlohy, eseje, cvičenia, praktické
cvičenia, projekty, skupinové projekty, prípadové štúdie,
laboratórne cvičenia, prezentácie, súťaže, hry, simulácie a situačné
štúdie, výrobky, činnosti, a pod.
-
Správanie:
v škole, na verejnosti, spoločenských aktivitách, odbornom výcviku,
súťažiach, výstavách a pod.
-
Obdobie hodnotenia:
-
Denne.
-
Mesačne.
-
Štvrťročne.
-
Polročne.
-
Ročne.
Po ukončení štúdia
hodnotíme všetky očakávané vzdelávacie výstupy, ktoré sú
formulované výkonovými štandardmi v kompetenčnom profile absolventa
nášho školského vzdelávacieho programu formou záverečnej skúšky.
Cieľom záverečnej skúšky je overenie komplexných vedomostí a
zručností, ako sú žiaci pripravení používať nadobudnuté kompetencie
pri výkone povolaní a odborných činností na ktoré sa pripravujú.
Záverečná skúška je zásadným vzdelávacím výstupom sumatívneho
hodnotenia našich absolventov. Vykonaním ZS získajú naši absolventi
na jednej strane odbornú kvalifikáciu a kompetenciu vykonávať
pracovné činnosti v danom povolaní a na druhej strane majú možnosť
ďalšieho vzdelávania na vyššom stupni. Získaný výučný list
a vysvedčenie o záverečnej skúške potvrdzuje v plnom rozsahu ich
dosiahnuté kompetencie – odbornú kvalifikáciu.
ZS pozostáva z týchto častí v nasledujúcom poradí:
-
písomná časť,
-
praktická časť,
-
ústna časť.
Jednotlivé časti záverečnej skúšky (ZS) budú vychádzať z kompetencií
schváleného školského vzdelávacieho programu, pričom ich obsah bude
koncipovaný tak, aby žiak mal možnosť preukázať naplnenie kritérií
hodnotenia.
V písomnej, praktickej a ústnej časti ZS sa overujú vedomosti
žiaka vo vyžrebovanej téme.
Cieľom písomnej časti ZS je overiť úroveň teoretických
vedomostí a poznatkov vychádzajúcich z cieľových požiadaviek
štátneho vzdelávacieho programu.
Cieľom praktickej časti ZS je overiť úroveň osvojených
zručností a spôsobilostí žiakov a ich schopností využiť získané
teoretické poznatky a vedomosti pri riešení konkrétnych praktických
úloh komplexného charakteru.
Cieľom ústnej časti ZS je overiť úroveň teoretických
vedomostí a poznatkov.
ZS pozostáva z komplexných tém s aplikáciou na učebný odbor 6444 2
00 čašník, servírka. Podrobnosti o ZS sú upravené platnými predpismi
MŠ SR.
Témy záverečnej skúšky
Témy ZS pripravujú predmetové komisie. Ich príprava sa bude riadiť
platnými predpismi o záverečnej skúške. Pri ZS sledujeme nielen
schopnosť žiaka využívať medzipredmetové vzťahy vo všeobecnej
a odbornej zložke vzdelávania, ale aj úroveň jeho ústneho prejavu
a to z jazykovej stránky a stránky správneho uplatňovania odbornej
terminológie na základe kriteriálneho hodnotenia výkonov.
Bude formulovaná v podobe konkrétnej úlohy/činnosti. Má svoju
profilovú a aplikačnú časť. Profilová časť témy ZS sa
orientuje na stanovenie prioritných výkonov, ktoré sú určené v rámci
profilových predmetov. Aplikačná časť ZS uvádza všetky
dôležité väzby a súvislosti, ktoré dopĺňajú profilovú časť. Každá
profilová a aplikačná časť ZS má svoje podtémy, ktoré sú koncipované
tak, aby absolvent mal možnosť v plnom rozsahu pochopiť komplexnosť
témy a preukázať naplnenie všetkých výkonov v rámci danej témy. Naša
škola bude uplatňovať pri tvorbe tém na záverečné skúške nasledujúce
pravidlá:
Každá téma má:
-
vychádzať z výkonových štandardov kompetenčného profilu
absolventa učebného odboru
-
uplatňovať hľadisko akumulácie vedomostí viacerých odborných
predmetov obsahovo príbuzných,
-
vychádzať z rozsiahlejších tematických celkov viacerých odborných
predmetov (komplexnosť obsahu vzdelávania),
-
umožniť a podporiť využitie všetkých podporných učebných zdrojov
(pomôcky, písomné materiály, informácie a údaje, atď.) pre splnenie
danej témy,
-
umožniť preverenie schopnosti žiaka využívať vedomosti
a intelektuálne schopnosti získané počas štúdia na posúdenie
konkrétneho odborného problému, ktorý je daný v téme ZS,
-
dodržiavať pravidlo zrozumiteľnosti, konzistentnosti a komplexnosti
tak, aby náročnosť, vecný a časový rozsah tém boli pre žiaka
optimálne, primerané a zvládnuteľné na danom stupni vzdelania, svoje
podtémy a ich formulácia musí byť jasná, jednoznačná, v logickom
slede od riešenia jednoduchého problému k zložitejšiemu javu v
závislosti od problému alebo situácie, ktoré sa majú v téme ZS
riešiť. Podtémy sú aplikačného charakteru a dopĺňajú informácie,
ktoré žiak v priebehu štúdia odborných a všeobecnovzdelávacích
predmetov daného učebného odboru získal.
Hodnotenie vzdelávacích výstupov
bude založené na kritériách
hodnotenia. Vymedzenie prostriedkov a postupov hodnotenia bude
spracované ku každej téme. Konkretizácia tém vrátane špecifických
kritérií hodnotenia, prostriedkov a postupov hodnotenia ako aj
organizačné a metodické pokyny budú spracované v priebehu posledného
ročníka štúdia a budú osobitným dokumentom školy, ktorý bude dopĺňať
náš školský vzdelávací program. Jeho súčasťou bude aj Záznam
o výkone absolventa (nie skupinový).
Pre hodnotenie ústneho prejavu na záverečnej skúške sú
stanovené nasledovné všeobecné kritériá:
|
Stupeň hodnotenia |
Kritériá hodnotenia ústneho prejavu (prezentácia prejavu)
|
|
Výborný |
·
Kontaktoval sa
s poslucháčmi.
·
Rečníkovi bolo
dobre rozumieť.
·
Hlavná myšlienka
bola po celú dobu jasná.
·
Príklady boli
presvedčivé a dobre zvolené.
·
Slovná zásoba
bola výrazovo bohatá.
·
Nevyskytovali sa
žiadne jazykové chyby ani chyba v stavbe vety.
·
Dĺžka prejavu
bola primeraná a mala spád.
·
Prejav bol
výzvou k diskusii. |
|
Chválitebný |
·
Kontaktoval sa
s poslucháčmi.
·
Rečníkovi bolo
dobre rozumieť.
·
Hlavná myšlienka
bola po celú dobu jasná.
·
Príklady boli
presvedčivé a dobre zvolené.
·
Slovná zásoba
bola výrazovo bohatá.
·
Nevyskytovali sa
žiadne jazykové chyby ani chyba v stavbe vety.
·
Dĺžka prejavu
bola primeraná a mala spád.
·
Prejav mohol byť
výzvou k diskusii. |
|
Dobrý |
·
Čiastočne sa
kontaktoval s poslucháčmi.
·
Rečníkovi bolo
niekedy zle rozumieť.
·
Prejav nemal
výraznú hlavnú myšlienku.
·
Príklady boli
uplatnenie iba niekedy.
·
Slovná zásoba
bola postačujúca.
·
Vyskytovali sa
jazykové chyba a chyby v stavbe vety.
·
Dĺžka prejavu
bola primeraná.
·
Prejav nebol
výzvou k diskusii. |
|
Dostatočný |
·
Minimálne sa
kontaktoval s poslucháčmi.
·
Rečníkovi bolo
zle rozumieť.
·
Prejav nebol
presvedčivý.
·
Ústny prejav bol
zle štruktúrovaný, hlavná myšlienka bola nevýrazná.
·
Príklady boli
nefunkčné.
·
Slovná zásoba
bola malá.
·
Vyskytovali sa
časté chyby v jazyku a chyby v stavbe vety.
·
Dĺžka prejavu
nezodpovedala téme. |
|
Nedostatočný |
·
Chýbal kontakt
s poslucháčmi.
·
Rečníkovi nebolo
vôbec rozumieť.
·
Prejav nebol
presvedčivý ai zaujímavý.
·
Chýbala hlavná
myšlienka.
·
Chýbali
príklady.
·
Slovná zásoba
bola veľmi malá.
·
Vyskytovali sa
veľmi časté chyby v jazyku, stavba vety nebola správna.
·
Dĺžka prejavu
bola veľmi dlhá/krátka, zmysel vystúpenia nebol jasný. |